Prvého januára 2018 pár minút po polnoci si mnohí pripomenieme tú úžasnú chvíľu, keď po vztýčení slovenskej vlajky za zvukov štátnej hymny nového suverénneho štátu, Slovenskej republiky a krátkom príhovore vtedajšieho premiéra vlády Slovenskej republiky Vladimíra Mečiara zavládlo na Námestí SNP v Bratislave obrovské nadšenie. Neviem, koho to bol nápad pustiť do reproduktorov známy Strausov valčík Na modrom Dunaji, ale účinok bol uchvacujúci. Asi 25 až 30 tisíc ľudí zrazu zhodilo zo seba napätie predchádzajúcich mesiacov, týždňov, dní a minút a za obrovského nadšenia sa pustilo do tanca. Zrazu tancovalo celé námestie, ľudia sa objímali, výskali a pripíjali si na šťastnú budúcnosť svojej krajiny, teraz už suverénnej Slovenskej republiky. To nadšenie bolo nefalšované, skutočné a plné odhodlania. Všetci si boli vedomí, že mnohí to Slovákom nedožičili, že mnohí nám i sebe neverili, že mali obavy, ale všetci verili, že to dokážeme. A najmä, boli sme presvedčení, že za žiadnych okolností žiaden hrdý Slovák nepríde späť s „prosíkom“, aby nás zobrali napäť, čoho sa nádejali mnohí na českej strane. Ubehlo dvadsaťpäť rokov. Je čas urobiť prvú súvahu. Čo sa nám podarilo a čo nie, v čom sme uspeli, v čom sa naše nádeje naplnili a čo treba urobiť, aby sme sa pohli ďalej.
Je treba povedať, že žiadne nádeje našich protivníkov sa nenaplnili. Práve naopak, všetky ich hrôzostrašné scenáre, ktoré predpovedali samostatnému Slovensku, sa ukázali ako mátožné strašenie malých detí vymyslenými čertami. Dnes nám budú rozprávať báchorky, že sa nemohli zapojiť do osamostatňovacieho procesu, lebo Mečiar. Aj toho Mečiara ako strašiaka si stále posúvajú pred sebou, aby mohli ospravedlňovať svoje fatálne zlyhanie pri presadzovaní oprávnených a legitímnych nárokov slovenského národa na samostatný štátny život. A človek len žasne, že vysoké posty, vysoké štátne vyznamenania atď. im nie je trápne prijímať od štátu, ktorý nechceli a podľa ich správania ani dodnes celkom neprijali. Neverte im, že oni by chceli samostatnú Slovenskú republiku, keby im ju nebol slovenský národ vnútil tým, že vo voľbách roku 1992 si vybral tie strany, ktoré mu sľubovali štátnu suverenitu. Akokoľvek budú hovoriť o nejakom režimu z 90. rokov. Nebyť politikov HZDS, SNS a SDĽ, nebyť ich odhodlania a viery vo vlastné sily, skončili by sme ako Flámi, Škóti alebo Katalánci.
Prvého januára nám budú opäť vlastníci pravdy rozprávať svoje verzie vývinu za posledných dvadsaťpäť rokov. Právd je samozrejme veľa, ale tá naša slovenská je len jedna. Môžeme hovoriť z rôznych uhlov pohľadu o predchádzajúcich rokoch od 1. januára 1993, ale jedno sa nedá odtajiť – je to úspešný príbeh. To, že nie je ešte úspešnejší, je len naša a nikoho iného vina. Predovšetkým sa pozrime na seba, či si vieme vážiť sami seba, či si vieme vážiť ľudí, ktorí pre národ boli ochotní vyjsť do predných línií a presadzovať jeho záujmy. Veď pracovať v prospech slovenského národa je čistý masochizmus – nedostanete uznanie, každý vás podozrieva z nekalých a najmä prospechárskych úmyslov. Nenávidíme sa, a preto si závidíme. To, kto nám bude 1. januára vykladať históriu samostatného Slovenska, je výsledkom týchto našich vlastností. Lebo naši protivníci si svojich dzurindov cenia a ich aj poriadne zaplatia Lebo ako hovorí jeden z najväčších vojenských teoretikov všetkých čias Carl von Clausewitz, národ, ktorý si nevie vydržovať svoju armádu, určite bude živiť cudziu. A platí to aj o politikoch. Národ, ktorý si nevie zaplatiť politikov (v slovenských pomeroch to nie je viac ako 300 ľudí na celoštátnej úrovni), ich buď nebude mať (čo bol náš osud v minulosti), alebo mu ich bude platiť niekto iný. A až potom to je skutočná katastrofa. Pritom, ak si niekto myslí – ako mi to vyčítajú mnohí na sociálnych sieťach – že som nenásytný, tak je vedľa. Ja som predsa už za svojím politickým horizontom. Môj hviezdny čas bol vtedy, keď som sa zúčastňoval na najvyššej úrovni zakladania suverénneho štátu Slovákov. Koľko ľudí v našich dejinách malo túto možnosť? Ale napriek tomu mi záleží na tom, čo tu bude po nás. Nepatrím medzi tých, ktorý vyznáva teóriu po mne potopa. Slovensko tu musí byť, aj keď tu my aktuálni fyzicky nebudeme. A ak tu chceme šťastne žiť v primeranom blahobyte, nemôžeme vyznávať teóriu, že je správnejšie mať „čestne“ ukradnuté ako čestne zarobené. Jánošík je pekný v legendách, v praxi je život úplne iný.
Takže akých bolo uplynulých 25 rokov. Osobne som zažil vrchol 1. januára 1993. Z tých dvadsaťpäť rokov som sedemnásť strávil mimo parlamentu a nebol to život, na ktorý by som spomínal s nadšením. Každý, kto si mohol do mňa kopnúť za moju predchádzajúcu politickú angažovanosť, tak to urobil. Keď sa stal ministrom obrany Galko, tak ma nielen vyhodil z funkcie, ale po 31 rokoch v štátnej službe mi aj znížil triedu z 11 na 10. Neboli to malé finančné prostriedky, o ktoré som za tie roky prišiel a ešte aj prídem pri výpočte penzie. Napriek tomu som nikdy nezaváhal a robil som, čo bolo v mojich silách a na postoch, ktoré som zastával, čo som mohol v prospech Slovenska. Keď by som vyhodnotil to, čo mi rôzni dvadsaťroční okupanti sociálnych sieti vykričali v súvislosti s platmi ústavných činiteľov, kde som sa dostal do problému ako Pilát do kréda, lebo som plnil pokyny p. Fica, ktorý zrazu tvrdil niečo iné, okrem najvulgárnejších nadávok, tak som neurobil nič. Vďačnosť „Slovákov“ je nekonečná. Ale na to sme si už zvykli.
Ale čo tu pletiem osobné veci. Nikdy by sme sa nedostali na úroveň, kde sa momentálne nachádzame, nebyť samostatného Slovenska. Musíme si uvedomiť, že vo svete je približne 190 štátov a minimálne v 160 sa majú ľudia horšie ako u nás. Ceňme si to. Budujme naše krásne Slovensko. A verím, že raz budú aj u nás oceňovaní ľudia za to, že pracujú pre svoj národ, nie pre druhých. Ale o tom niečo nabudúce. Do ďalších 25 a ešte raz 25 rokov veľa odhodlania a ešte viac tvorivej práce každého z nás pre naše krásne Slovensko.
No tak dobre. Ale nemali by ste spochybňovať to, čo je v slovenských dejinách všeobecne prijímané a je základným postulátom, na ktorom sa buduje slovenské historické vedomie! A už vôbec nie na základe konštrukcií ľudí, ktorým principiálne nesedí slovenská samostatnosť a kontinuita slovenských dejín. Jednoducho história je politická disciplína, kde sa odrážajú aj politické záujmy ľudí, ktorí ju vykladajú.
Súhlasím s Vami, chápem aj ako je to dôležité, pre slovenské historické povedomie. Treba však povedať, že my tu s Jozefom podobne rovnako spochybňujeme aj Mikulčice, ako hlavné mesto VM. Už viacerým je to k smiechu. Koniec koncov aj ašpirácia Mikulčíc na zapísanie do zoznamu Unesco neprešla. V zahraničí to totiž vidia reálne, ako bežné hradisko, nevidia tam nič mimoriadneho a to preverovali v Paríži iné komisie, ako sme ja a Jozef. Tiež v tom vidím opačne k%ludne budovanie českého historického vedomia, hoci Mikulčice pôvodne boli na ostrove, a hlavný tok Moravy hradisko v 9. storočí obtekal zo západu. Samozrejme Mikulčice rád navštevujem, je tam čo vidieť, napríklad nad hradiskom je lokalita bývalého myslím 3. najväčšieho rybníka v Čechách , volal sa Nesyt. Dnes je tam ropné ťažobné pole.
Upozornil ma na to Kropáček a vďaka tomu, že som bývalý rybník Nesyt celý obišiel, som pochopil súvislosti – história Veľkej Moravy prebiehala dosť odlišne od toho, ako sa oficiálne píše.
Dobrý deň p.Milan2
A ako odlišne ( prebiehala história Veľkej Moravy ), mohli by Ste to bližšie vysvetliť ?
Resp. mysleli Ste to, čo vyplýva z tohto naledujúceho článku, alebo niečo iné ?
https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0305440321000030?fbclid=IwAR3x0AGw8yeF0Lm6olOkcwNzRPf5cCzkk1Xcalx2QuVrOKkRkZXxvWFN4Kk
Ďakujem za odpoveď
Dobrý deň p.Milan2
Debata o histórii tu ustala.
Ak sa vôbec niekedy, naučíme besedovať vo všeobecnosti, v intenciách, ako si diskusiu predstavujú títo ľudia ( ktorých mimochodom vôbec osobne nepoznám, a to ani tak, alebo do takej miery ako napr. , poznám Vás, či majiteľa tohto blogu ), tak potom podľa mňa bude diskusia objektívna ( a tým pádom má význam v nej min. z mojej strany pokračovať ) a to platí všeobecne na každú dišputu, teda aj na historickú.
Dnes sú to presne tri roky, ( 11. septembra 2018 / 22:22 ), čo si p.Tučko Bombička zobral čas na preštudovanie Steinhubelovho Nitrianskeho kniežatstva. Škoda že sa odmlčal a tým táto historická debata postupne utíchla. Ak by si to niekedy rozmyslel ( alebo aj niekto iný ), rád v nej budem pokračovať.
Dobrý večer vážení čitatelia.
Pred časom sme aj v tejto téme, dávnejšie diskutovali o istom, súčasnom, autorovi, na ktorého sa môj spolu-diskutujúci upol a oprávnene preferoval, čo som i ja musel vtedy uznať ( 11. januára 2018 / 20:23). Len som poukazoval, na „isté“, ako som ich narýchlo nazval „chyby“ toho historika a zároveň som veril, že ďalší nadchádzajúci čas a obdobie využije na korekciu svojich „chýb“ tak, aby jeho práce nedopadli podobne, ako dopadla práca iného historika, v knihe Nitrianske kniežatstvo ( 11. januára 2018 / 14:35 ), keď ešte ďalší, iný diskutujúci hovoril o tom, že je toto jeho dielo bezcenné a škoda ho je, podľa neho aj čítať….
Prečo sa ale k tomu vraciam. Len pred pár dňami som sa totiž to dostal k štúdii toho, mojím spolu-diskutujúcim, preferovaného historika a predstavte si, on ten predchádzajúci čas naozaj nepremrhal, ale ho využil na korekciu svojich názorov, ktoré som ja považoval za jeho „chyby“, tak že o jeho prácach, už dnes nebude nik pochybovať a hovoriť, že sú bezcenné a teda škoda ich aj čítať…..
Uvediem len jeden z dôvodov ( podľa mňa ten najdôležitejší ), že prečo.
Vo svojej štúdii mimo mnohých iných nových téz, uvádza aj toto :
__________________________________________________________________________________________
„2. The population of Nitra, Moravia and Transdanubia was the same. They called themselves Slavs – SlovѢni – and were the ancestors of present-day Slovaks.“
“ 2. Populácia obyvateľov Nitry, Moravy a Zadunajska bola rovnaká a tá istá. Hovorili si Slovania – SlovѢni – a boli predkami súčasných Slovákov.“
___________________________________________________________________________________________
Dôsledná a striktná interpretácia tejto tézy a jej komplexná implementácia, do výkladu slovenských dejín, môže podľa mňa priniesť, ten nami dávno spomínaný ( 11. januára 2018 / 19:37 a 11. januára 2018 / 20:23 ) prelom, v ( tzv. „oficiálnej“ ) slovenskej historiografii.
tu je pre istotu zdroj z ktorého vychádzam :
http://www.constantinesletters.ukf.sk/images/issues/2022_v15_iss2/CL_v15_iss2_016to034.pdf
A ešte na margo, presne v tejto súvislosti ( “ 2. Populácia obyvateľov Nitry, Moravy a Zadunajska bola rovnaká a tá istá. Hovorili si Slovania – SlovѢni – a boli predkami súčasných Slovákov.“), ale aj iných téz z uvedeného zdroja, na ktoré chcem upozorniť aj majiteľa tohto blogu. V príspevkoch tejto témy blogu, Ste mi pred časom, mimo iného napísal toto :
z 30. októbra 2020 / 16:54 ……. “ A potom ste sa zobudili. Nehnevajte sa, ale pre mňa sú autority M. Kučera, R. Marsina, z mladších M. Homza. Vás som medzi historikmi nezaregistroval! Takže pokojne snívajte.“ a
z 9. novembra 2020 / 10:25 ……. “ A doučte sa históriu a nemiešajte sa do vecí, ktoré nerozumiete“.
Nemyslíte si ani teraz, že Vami spomínané a uznávané autority píšu a potvrdzujú presne to, o čom som mal „že vraj“ podľa Vás len snívať, nemiešať sa a doučovať sa ja ?
Dobré ráno p.Hrnko
Keď Ste minule, pri istej príležitosti, za asistencie ešte iného človeka, začal rozoberať slovenský dvojkríž ( vrátane toho lotrinského ), tak sa Vám to akosi nedarilo popísať v komplexe. A tak som sa Vás na záver spýtal, že či viete, čo sa u nás spieva na Veľký Piatok v kostoloch a Vy Ste len vrátil otázku na mňa, že čo ?
A ja že : „ Hľa drevo kríža …… „
Čosi dosť nezrozumiteľné Ste mi ešte odvrkol, s nádychom posmešku, ale ja som už nereagoval, lebo sme zároveň všetci vstávali od spoločného stola a odchádzali inam.
Tak teda, čo sa týka symbolu kresťanstva, čiže kríža.
Klasický kríž je symbolom kresťanov, utrpenia a pozemskej smrti Ježiša Krista, následne jeho zmrtvýchvstania, spásy a triumfálneho víťazstva nad smrťou, t.j. v konečnom dôsledku, prostriedkom získania života večného.
I riekol jej : Ja som vzkriesenie a život – kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie, a nik neumrie naveky, kto žije a verí vo mňa. Či veríš tomu? Povedala Mu: Áno, Pane, ja som uverila, že Ty si Kristus, Syn Boží, ktorý mal prísť na svet.
Nad ním ( Ježišom Nazaretským ) bol nápis/INRI/ : „ Iesus Nazarenus Rex Iudaeorum.“
A jeden zo zločincov, čo viseli na kríži, sa mu rúhal: „Nie si ty Mesiáš?! Zachráň seba i nás!“
Ale druhý ho zahriakol: „Ani ty sa nebojíš Boha, hoci si odsúdený na to isté?
Lenže my spravodlivo, lebo dostávame, čo sme si skutkami zaslúžili. Ale on neurobil nič zlé.“
Potom povedal: “ Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“
On mu odpovedal: “ Veru, veru hovorím ti, ešte dnes budeš so mnou v raji. „
A aj v jednej súčastnej kresťanskej mládežníckej piesni sa spieva : „Kríž je znakom spásy, kríž ten drevený…..“
protoslovenské *drъvo, staroslovenské дрѣво, dervo, znamená strom, ale zároveň aj kríž
„ Hľa drevo kríža …., je potom v staroslovenčine, len a len
„ волѥ дрѣво …. !!!
Zo staroslovenského textu :
„ Поклонение чьстьнаго дрѣва „
Čo v preklade znamená :
„ Uctievanie slávneho kríža „
Takže Sloveni 8. a 9. storočia, explicitne, vnímali pojem kríža, ako strom.
Je to vlastne dôkaz toho, že pohania, ktorí v 6-9.stor. prijímali kresťanstvo, pod vplyvom rôznych misií ( z Vlách, Grk i Nemiec ), svoje posvätné stromy života, kresťanským synkretizmom, priamo nahradili svätými krížmi.
Ale tí pohanský Sloveni, ktorým kresťanstvo priniesli vierozvestcovia z Byzantska pod vedením Cyrila a Metóda, museli podľa tvrdenia zdroja, svoj posvätný strom ( дрѣво ) života vyrúbať a spáliť, priamym pričinením Metóda a na základe ním hlásanej, novej, kresťanskej náuky, namiesto neho explicitne v ich vlastnom jazyku, teda synkretizmom prijali byzantský dvojkríž a nazývali ho rovnako staroslovenským slovom дрѣво.
V inom slovenskom chorále sa dodnes spieva o strome života, istého regrúta-odvedenca, ktorému na Kráľovej holi stojí (jeho), strom zelený, s vrchom nakloneným do šumiackej zemi.
Takým istým spôsobom u Slovenov prebehol aj synkretizmus, pohanskej Mokoše ( Matky plodonosnej zeme, Mať syraja zemľa – Мать сыра земля ) a bohorodičky sv.panne Márii.
Toto, určite nie je pre Vás nič nové, možno až na ten dvojvýznam stsl. slova дрѣво.
Čo je ale zaujímavé a pre Vás asi nové je to, že úplne analogicky, nielen v týchto dvoch prípadoch, Bohorodičky a dvojkríža, prebehol synkretizmus v 9.stor., aj u potomkov tzv.Maravanov, ktorých klany, sa postupne v slovenskej zemi asimilovali s pôvodnými Slovenmi, pretože ich mýtický predkovia uctievali Arədvī („vlhká“) Sūrā („syraja“) a Anāhitā („nepoškvrnená“) a rovnako aj Gaokerene, teda strom života Haoma.
A tým je povedaná takmer „celá“ história nielen slovenská, ale aj uhorská, pretože tá uhorská je len pokračovaním tej slovenskej, s tým, že Maravanov v nej nahradili Hetumogeri, ktorí ale na rozdiel od Maravanov, takmer úplne všetko prebrali od Slovenov, len malú časť od samotných potomkov Maravanov, napr. vrátane slova Vár.
Dobrý deň p.Hrnko
Chcem sa opraviť.
Napísal som :
svoj posvätný strom ( дрѣво ) života vyrúbať a spáliť, priamym pričinením Metóda
Správne malo byť :
svoj posvätný strom ( дрѣво ) života vyrúbať a spáliť, priamym pričinením Konštantína – Cyrila
Dobrý večer p.Hrnko
Téma dvojkríža Vás asi nezaujíma, keďže Ste sa neozval.
Tak skúsim tú ďalšiu, ktorej sme sa „dotkli“, keď Ste mi v prvom momente zareagovali, že ojkonymá ( Nitriansky Hrádok-zemný hrad, ľudovo – Várad a osada-zemný hrad, ľudovo – Fidvár, Oradea Veľký Varadín Nagyvárad-zemný hrad ), sú maďarského pôvodu.
Na čo, som Vás vysmial, že určite kočovní Tourkoi, ktori dovandrovali do Karpatskej kotliny, poznali hradiská, ako je dodnes napr. Peshawár.
Avestské slovo vāra a stredo-perské war, do nášho priestoru Slovenskej zeme, priniesli potomkovia Maravských klanov a tzv.Tourkoi to prebrali od nich, ako napr. aj iné slová kârd, wāzār, haētu, vám, atď.
Dobrý večer p.Hrnko
Stále sa neozývate, tak sa obkľukou vrátim ešte, k pôvodu slova vár….
Bude to trvať „trochen“ dlhšie, lebo si musím zobrať na pomoc anonymného notára kráľa Bela.
Ten, pri opise dobíjania Nitry Hetumogermi, popisuje aj cestu a trasu, akou sa podľa neho k Nitre od Jágeru dostali. Je nám obom jasné, že jeho „naratív“ dobíjania je, ale že absolútne ne-autentický, čo tu nejdem vysvetľovať že prečo, zatiaľ čo ale cestu z Novohradu do Nitry, poznal i ovládal a teda aj opísal, ako neskôr uvidíte z môjho výkladu, vinikajúco a to preto že ju musel, samozrejme vo svojej dobe keď žil, prejsť osobne koňmo, inak by ju nedokázal takto vskutku geograficky autenticky až chirurgicky presne, opísať ( mám ju nespočetne krát prejdenú autom aj na bicykli ).
Tak si tu, tú cestu, z jeho čias ( nie z čias Hetumoger-ského honfoglalás-u, prelom 9. a 10. stor. ), uveďme, najprv tak ako ju popísal on sám, teda ako si ju pamätal z vlastnej skúsenosti.
Nezačnem z miesta, z ktorého podľa Anonyma vyšli Hetomogeri, so súhlasom Arpáda, teda z Paztu(c)h-ova, ale až od rieky Caliga ( dnes rieka Galga – Hlohová ), totižto na identifikáciu zemného hradu, ktorý on v kronike udáva dvakrát, ako Uarod a Warod, teda s rozdielom počiatočného písmena, to plne postačuje.
De castro Nougrad et Nitra
…… , et uenerunt usque ad fluuium Caliga peruenerunt. Hinc uero egredientes per crepitudinem danubii iuerunt, et fluuium Wereuecca transeuntes, castra metati suntiuxta fluuium Ypul.
O hrade Novograd a Nitra
…. a prišli až k rieke Caliga / dnes rieka Galga /. Postupovali odtiaľ, idúc po brehu Dunaja a keď prekročili rieku Wereuecca / dnes potok Morgó, ústiaci do Dunaja v obci Verőce / a rozložili si tábor pri rieke Ypul / dnes Ipeľ /.
De fluuio gron et castro Borsu
Interea zuard et cadusa filii hulec, nec non huba et omnis exercitus eorum fluuium Ypul iuxta danubium transierunt, et alio die transito fluuiu Gron castra metati sunt in campo iuxta quoddam castellum terreum quod nuncupatur Uarod.
O rieke Gron a hrade Borsu
Medzitým Zuard a Cadusa synovia Hulec-oví, Huba a celé ich vojsko prekročili rieku Ypul popri Dunaji a na druhý deň, prejdúc rieku Gron, rozložili si tábor / lokalita Strážny Kopec, nachádza sa v poli medzi obcami Bruty a Bíňa / na poli vedľa akéhosi zemného hradiska / doslovne „hlinenej pevnosti /, ktoré sa nazýva Uarod /dnes obec Bíňa zemný hrad v Bíni/.
Et capto illo castro manserunt ibi tres dies expectantes aduentum Borsu filii Bumger. Quem dux arpad cum magno exercitu miseratin auxilium eorum. Quarto die cum Borsu ad eos uenisset cum ualide manu timuerunt eos omnes incole terre, et nullus ausus fuit leuare manus contra eos. Tunc hii IIII-or domini initio inter se consilio per peticionem incolarum sibi fidelium constituerunt, ut tercia pars de exercitu cum incolis terre irent in siluam Zouolon qui facerent in confinio regni municiones fortes tam de lapidibus, quam etiam de lignis, vt ne aliquando boemi uel polony possent intrare causa furti et rapine in regnum eorum. Tunc communi consilio hac de causa missus est borsu filius buger cum suis militibus. Et cum equitarent iuxta fluuium Gron, ceruus fuga lapsus, ante eos cacumina montium ascendit.
A keď dobili onen hrad, zotrvali tam tri dni a čakajúc na príchod Borsu-a, syna Bumgerovho, ktorého im s veľkým vojskom, poslal na pomoc knieža Arpád. Keď k nim na štvrtý deň, prišiel Bors-a so silnými oddielmi, báli sa ich všetci obyvatelia onej krajiny a žiaden (z nich) sa neodvážil pozdvihnúť ruku proti nim. Vtedy títo štyria páni na začiatku po vzájomnej rade na základe prosby im verných obyvateľov ustanovili, aby tretina vojska (spolu) s obyvateľmi išla do Zoulounského ( zvolenského ) lesa a aby tam na hraniciach krajiny vybudovali pevné opevnenia, tak z kameňov, ako aj z dreva, aby Česi alebo Poliaci nemohli raz vpadnúť za účelom krádeží a lúpeží do ich kráľovstva. Potom tam bol na základe spoločnej rady, z tohto dôvodu poslaný Borsu-a, syn Buger-a, so svojimi bojovníkmi. A keď jazdili popri brehu Gron-a, dal sa pred nimi na útek jeleň stúpajúc až na vrcholky hôr.
Quem Borsu celerrimo cursu persecutus ictibus sagittarum in uertice montium interfecit. Et tunc Borsu cum montes illos in circum aspexisset, in memoriam duxit ut ibi castrum construeret. Et statim congregata multitudine ciuium in uertice unius altioris montis castrum fortissimum construxit, cui nominem suum imposuit proprium, ut castrum Borsu nuncupatur. Et inde cum exercitibus suis usque ad siluam zouolun porrexit, et maximam municionem de lapidibus facere precepit, quod nunc castrum Borsed Zouolun uocatur.
Tohto Borsu-a rýchlym cvalom prenasledoval a na vrchole hôr zabil zásahmi šípov. A potom, keď sa Borsu-a porozhliadal po vrcholoch tých hôr, zaumienil si, že tam postaví hrad. A hneď zhromaždil veľké množstvo obyvateľstva a na vrchole jedného z najvyšších vrchov, postavil veľmi pevný hrad, ktorému dal svoje vlastné meno, takže sa nazýval hrad Borsu ( dnes lokalita Starý Tekov – zemný hrad ľudovo-Várheď ). A odtiaľ odišiel so svojimi armádami až do lesa Zouolun a nariadil urobiť veľké kamenné opevnenie, ktoré sa teraz nazýva hrad Borsed-Zouolun ( pustý hrad Zvolen ).
De Nitra ciuitate
Zvardu et Cadusa nec non Huba post discessum Borsucum omnibus suis egressi de castro, quod dicitur Warod, ultra siluam Tursoc castra metati sunt iuxta fluuium Sytua.
Altera autem die miserunt quosdam speculatores uiros, quos sociebant esse audaces, qui transirent fluuium Nitra et uiderent si sine bello possent transmeare usque ad ciuitatem Nytra. Qui cum uelocissimo cursu uenissent usque ad riuulum Turmas ubi descendit in riuulum Nytra, uiderunt habitatores illius prouincie Sclauos et Boemos eis obsistere cum auditorio ducis boemorum. Quia mortuo athila rege terram que iacet inter Wag et Gron, a danubio usque ad fluuium moroua dux Boemorum sibi preoccupauerat et in unum ducatum feceret. Et tunc tempore per gratiam ducis Boemorum dux Nitriensis factus erat Zubur.
O meste Nitra
Zvardu a Cadusa, a Huba vyraziac po odchode Borsu-a so všetkými svojimi mužmi z hradu, ktorý sa volá Warod ( zemný hrad v Bíni ), rozložili si tábor a za lesom Tursoc, / skomolený názov kopca Tankoš nad obcou Beša /, pri brehoch rieky Sytua / brehy rieky Žitavy, pri obci Vlkas /.
A na druhý deň poslali niekoľkých zvedov, mužov, o ktorých verili, že sú smelí, aby prekročili rieku Nitra a zistili, či sa im podarí prejsť bez boja až k mestu Nitre. Títo, prišli veľmi rýchlou jazdou až k rieke Turmas, / dnes potok – kanál Selenec, pretekajúci cez pôvodnú m.č.Nitry Chrenovú ľudový názov Tormoš / kde ústi-klesá, do rieky Nytra a videli, ako obyvatelia tejto provincie, Sclauos a Boemos sa im za pomoci českého kniežaťa stavajú na odpor. Pretože po smrti kráľa Attilu, krajina, ktorá leží medzi Wagom a Gronom, od Dunaja až po rieku Moroua, zaujal český knieža a spojil do jedného kniežatstva. A v tom čase bol z milosti vojvodu Boemorum ustanovený za vojvodu Nitriensis Zubur.
No a v ďalšom príspevku niekedy po Novom roku, jeho cestu rozoberiem geograficky presnejšie, ale už na základe súčastnej toponýmie, pretože ona existuje de facto dodnes.
Dobrý večer p.Hrnko
Takže rozoberme si tú Anonymovu cestu , na základe dnešnej geografie i topografia jeho trasy, ale aj jej morfologických a hydrologických pomerov, ktoré sú pri každom pohybe v teréne vždy určujúce.
Rekonštrukcia jeho trasy popísaná súčastnými toponymami, by teda bola nasledovná.
Prvý deň
…. a prišli až k rieke Caliga / dnes rieka Galga /…..
– Začiatok popisu trasy, prekročenie potoku Emse-patak, južne od obce Kartal, ďalej dosiahnutie ľavého brehu rieky Galga-Hlohová, v mieste južne od obce Aszód, smerom od obce Kartal, ďalej pokračuje po ľavom brehu rieky Galga-Hlohová, ďalej obec Iklad, ďalej prekročenie rieky Galga pred obcou Galgamácsa, ďalej obec Galgamácsa, ďalej údolím potoka Némedi patak, ďalej obec Váckisújfalu, ďalej prekročenie potoka Némedi patak /za obecou Váckisújfalu/, ďalej Várhegy-Váchartyán,
Vzdialenosť od Kartal po Várhegy-Váchartyán / breh potoka Hartyán / je 22,5 km
Max. prevýšenie je 127 m – 211 m
……Postupovali odtiaľ, idúc po brehu Dunaja …..
ďalej prekročenie potoka Hartyán-patak, ďalej údolím potoka Hartyán-patak, ďalej obec Váchartyán, ďalej obec Csörög, ďalej prekročenie potoka Gombás patak, ďalej majer Máriaudvar, ďalej mesto Vácov, ďalej po ľavom brehu Dunaja, prekročenie potoka FelsóGombás patak, ďalej obec Verőce / potok Morgó-Árpád útca/,
Vzdialenosť od Várhegy–Váchartyán /potok Hartyán-patak/, po Verőce
/potok Morgó/ je 24,5 km
Max. prevýšenie je 106 m – 151 m
…..a keď prekročili rieku Wereuecca / dnes potok Morgó, ústiaci do Dunaja v obci Verőce / a rozložili si tábor pri rieke Ypul / dnes Ipeľ /…..
prekročenie potoka Morgó-patak, ďalej obec Kismáros, ďalej obec Nagymáros, ďalej obec Zabegény, ďalej obec Szob /Soba ( historický názov Terra Sob )/, na západ od obce Szob na ľavom brehu Ipľa, pri ústí Ipľa, do Dunaja – rozložený prvý tábor.
Vzdialenosť od Verőce /od potoka Morgó/ po 1.tábor / ústie Ipľa, do Dunaja západne od mesta Szob/ je 19,8 km
Max. prevýšenie je 107 m – 126 m
Celková vzdialenosť I.deň od Kartalu po 1.tábor /ústie Iplu Szob/ je 22,5 km + 24,5 km + 19,8 = 66,8 km.
Max. prevýšenie za I.deň je 110 m – 211 m
Druhý deň
….Medzitým Zuard a Cadusa synovia Hulec-oví, Huba a celé ich vojsko prekročili rieku Ypul popri Dunaji a na druhý deň, prejdúc rieku Gron, rozložili si tábor / lokalita Strážny Kopec, nachádza sa v poli medzi obcami Bruty a Bíňa / na poli vedľa akéhosi zemného hradiska / doslovne „hlinenej pevnosti /, ktoré sa nazýva Uarod /dnes obec Bíňa zemný hrad v Bíni/…..
– Začiatok trasy 1.tábor, ľavý breh Ipľa, pri ústí Ipľa, do Dunaja, prekročenie Ipľa, ďalej po ľavom brehu Dunaja, ďalej obec Chľaba, ďalej osada Kováčov, ďalej údolím Hrano po ľavom brehu Hrona, ďalej obec Kamenica nad Hronom, ďalej obec Malá nad Hronom, ďalej obec Kamenín, prekročenie rieky Hron v Kameníne, na pravý breh Hrona, ďalej lokalita Strážny Kopec, nachádza sa v poli medzi obcami Bruty a Bíňa – rozložený druhý tábor.
Celková vzdialenosť II.deň od 1.táboru ľavý breh Ipľa po 2.tábor v poli /východne od Bíňe / ( lokalita Strážny Kopec ) je 25,4 km
Max. prevýšenie za II.deň je 104 m – 141 m
Tretí deň
…….Zvardu a Cadusa, a Huba vyraziac po odchode Borsu-a so všetkými svojimi mužmi z hradu, ktorý sa volá Warod ( zemný hrad v Bíni ), rozložili si tábor a za lesom Tursoc, / skomolený názov kopca Tankoš nad obcou Beša, resp.pôvodný názov obce Čaka musel byť Turanská Čaka /, pri brehoch rieky Sytua / brehy rieky Žitavy, pri obci Vlkas /…….
– Začiatok trasy 2.tábor v poli /východne od Bíňe /, pravý breh rieky Hron, ďalej obec Keť, ďalej obec Farná, ďalej obec Čaka
Vzdialenosť od 2.táboru v poli /východne od Bíňe / ( lokalita Strážny Kopec ) po obec Čaku je 19,9 km
Max. prevýšenie je 120 m – 166 m
ďalej obec Dedinka, ďalej osada Hurbanovce, ďalej údolím Bešianskeho potoka, ďalej obec Pozba, ďalej osada Belek, ďalej osada Svätuša, ďalej obec Vlkas, ďalej ľavý breh Žitavy – rozložený tretí tábor.
Vzdialenosť od Čaky, po 3.tábor na ľavom brehu Žitavy pri obci Vlkas je 24,6 km
Max. prevýšenie je 129 m – 221 m
Celková vzdialenosť III.deň, od 2.táboru v poli / východne od Bíňe / ( lokalita Strážny Kopec ) po 3.tábor na ľavom brehu Žitavy pri obci Vlkas je 19,5 km + 24,6 km = 44,1 km
Max. prevýšenie za III.deň je 120 m – 221 m
Štvrtý deň
….A na druhý deň poslali niekoľkých zvedov, mužov, o ktorých verili, že sú smelí, aby prekročili rieku Nitra a zistili, či sa im podarí prejsť bez boja až k mestu Nitre. Títo, prišli veľmi rýchlou jazdou až k rieke Turmas, / dnes potok – kanál Selenec, pretekajúci cez pôvodnú Chrenovú ( dnes už m.č.Nitry ), ľudový názov Tormoš / kde ústi-klesá, do rieky Nytra a videli, ako obyvatelia tejto provincie, Sclauos a Boemos sa im za pomoci českého kniežaťa stavajú na odpor….
– Začiatok trasy 3.tábor na ľavom brehu Žitavy pri obci Vlkas, prekročenie rieky Žitava, ďalej obec Mojzesovo, ďalej údolím rieky Cítenky / Nová rieka Nitra /, ďalej obec Černík, ďalej obec Vinodol, ďalej obec Veľký Cetín, ďalej obec Malý Cetín, ďalej obec Čechynce, ďalej obec Veľké Janíkovce, ďalej osada Mikova Ves, ďalej, ľavý breh potoka-kanála Selenec ( ktorý oddeľuje sídlisko Chrenovú, od osady Mikova Ves ), pri jeho ústí do rieky Nitra, na jej ľavom brehu – koniec cesty ( oproti vrchu Kalvária /213 m n.m./, ktorý sa nachádza presne oproti ústia Selenca, na protiľahľom pravom brehu rieky Nitra ) .
Celková vzdialenosť IV.deň, od 3.táboru na ľavom brehu Žitavy pri obci Vlkas po ľavý breh potoka-kanála Selenec, pri jeho ústí do rieky Nitra je 27,4 km.
Max. prevýšenie je 123 m – 143 m
Súčet za všetky IV. dni je potom
I.deň 66,8 km + II.deň 25,4 km + III.deň 44,1 km + IV.deň 27,4 km = 163,7 km.
Celkové prevýšenie za všetky IV. dni je 104 m – 261 m
Ďalšie komentáre, prípadne analýzy napíšem neskôr, v novom príspevku.
Želám šťastný Nový rok !
Uarod
Dobrý deň p.Hrnko
Asi nemáte čas na prehodenie príspevku sem, z facebooku, tak len dám link, aby to mohli prípadní čitatelia nájsť, lebo to patrilo sem, len mi to sem nechcelo zobrať
h ttps://www.facebook.com/AntonHrnko4/
tam hľadajte článok :
TYPOLÓGIA SLOVENSKÝCH POLITIKOV
a príspevok k ceste Anonyma
Dobrý deň p.Hrnko
Existuje aj mapa Maximiliána HELLA z roku 1772, kde možno vidieť celú trasu Anonymovej cesty z Novohradu do Nitry, no a čo je najdôležitejšie HELL, na nej vyznačuje aj cast.Varod.
h ttps://maps.hungaricana.hu/en/HTITerkeptar/461/view/?bbox=2373%2C-2699%2C3895%2C-1733
Dobrý večer p.Hrnko
Ani autor mapy z roku 1772, Maximilián HELL, nepochybuje o identifikácii Anonymovho zemného hradu Warod, resp. Uarod a jasne ho identifikuje s Bíňou ( castr. Varod ).
A taktiež nepochybuje, že severozápadným smerom od castr. Varod, až po východnú líniu Boršovho hradu, ktorý má Maximilián HELL na mape označený, ako Borsu castr., sa na opačnej strane rieky Hron, v značnej vzdialenosti od jej ľavého brehu, teda ďalej na východ od Hronu nachádza les, ktorý na mapu síce vyznačil legendou pre lesy, ale neidentifikoval ho menom. Tento les v týchto miestach existuje dodnes, len už v obmedzenom rozsahu oproti Anonymovým časom, keď sa zhruba v jednej tretine dĺžky jeho územia z juhu, nachádzala obec Čaka.
Čo je ďalším prekvapením, tomuto Boršovmu zemnému hradisku ( Starý Tekov ), sa dodnes ľudovo hovorí Várheď a ešte ďalšie, nie menšie prekvapenie, pre Vás bude, keď Vám poviem, že 20 km, presne na východ od Boršovho zemnému hradiska sa nachádza ďalšie zemné hradisko, južne od Vrábiel, pri rieke Žitava, označované archeológmi aj ako Slovenské Mykény, ktorému sa tiež ľudovo hovorí Fiďvár.
Tento autor mapy, čo sa týka „našej“ anonymovej cesty do Nitry, má ale iný závažný nedostatok, vo svojej mape, keď za Anonymom uvádzanú rieku Turmas, mylne považuje a zakresľuje, jedno z dvoch ramien rieky Nitra a to ľavé. Dnes je to už hlavný tok Nitry a toto rameno sa aj volá Nová Nitra, na rozdiel od pravého ramena, ktoré sa nazýva aj Starou, alebo aj Malou Nitrou. Dnes sa tieto dve ramená od seba oddeľujú až v Dolných Krškanoch, pri Starom Mlyne, kde je aj stávnica, čo je až o 2.9 km južnejšie, ďalej, po prúde rieky Nitra. Teda od miesta ústia rieky Turmas, / dnes potok – kanál Selenec, pretekajúci cez pôvodnú Chrenovú ( dnes už m.č.Nitry ), ľudový názov Tormoš /, do rieky Nitra. A preto Chrenová, čiže ľudovo Tormoš, nemohla svoje meno preniesť na ľavé rameno Nitry ( ľudovo sa dodnes nazýva toto ľavé rameno Cítenka nie Tormoš ), vzdialené od jej katastrálnej hranice až 2,9 km a navyše obe ramená rieky Nitra, teda aj ľavé aj pravé sa spolu zlievajú až o 28,1 km, alebo 31,2 km južnejšie, podľa toho ktorú dĺžku ramena si zvolíte a teda, až za obcou Nitriansky Hrádok, v mieste, ktoré je označované archeológmi aj ako Slovenská Trója.
A teraz si dobre všimnite ľudový názov obce Nitriansky Hrádok, prebraný z tohto zemného hradiska, ktorý sa dodnes používa a to Várad !!!.
Nie je to naraz na Vás, príliš veľa Vár-ov?
oprava
napísal som :
….v značnej vzdialenosti od jej ľavého brehu, teda ďalej na východ od Hronu nachádza les….
správne malo byť :
….v značnej vzdialenosti od jej pravého brehu, teda ďalej na západ od Hronu nachádza les….
ďalšia oprava
napísal som :
….že 20 km, presne na východ od Boršovho zemnému hradiska…
správne malo byť :
….že 20 km, presne na západ od Boršovho zemnému hradiska…
Dobrý večer p.Hrnko
Tak dnes skúsme ako uvažoval Anonymus, keď nechal, Hetumogermi, dobíjať Nitriansko a zároveň pri tomto ťažení, nechal Hetumogerov dobíť aj zemné hradisko v Bíni, ktoré nazval ako Uarod alebo Warod.
De fluuio Gron et castro Borsu
Interea zuard et cadusa filii hulec, nec non huba et omnis exercitus eorum fluuium Ypul iuxta danubium transierunt, et alio die transito fluuiu Gron castra metati sunt in campo iuxta quoddam castellum terreum quod nuncupatur Uarod.
O rieke Gron a hrade Borsu
Medzitým Zuard a Cadusa synovia Hulec-oví, Huba a celé ich vojsko prekročili rieku Ypul popri Dunaji a na druhý deň, prejdúc rieku Gron, rozložili si tábor / lokalita Strážny Kopec, nachádza sa v poli medzi obcami Bruty a Bíňa / na poli vedľa akéhosi zemného hradiska / doslovne „hlinenej pevnosti /, ktoré sa nazýva Uarod /dnes obec Bíňa zemný hrad v Bíni/.
Et capto illo castro manserunt ibi tres dies expectantes aduentum Borsu filii Bumger. Quem dux arpad cum magno exercitu miseratin auxilium eorum. Quarto die cum Borsu ad eos uenisset cum ualide manu timuerunt eos omnes incole terre, et nullus ausus fuit leuare manus contra eos. Tunc hii IIII-or domini initio inter se consilio per peticionem incolarum sibi fidelium constituerunt, ut tercia pars de exercitu cum incolis terre irent in siluam Zouolon qui facerent in confinio regni municiones fortes tam de lapidibus, quam etiam de lignis, vt ne aliquando boemi uel polony possent intrare causa furti et rapine in regnum eorum. Tunc communi consilio hac de causa missus est borsu filius buger cum suis militibus. Et cum equitarent iuxta fluuium Gron, ceruus fuga lapsus, ante eos cacumina montium ascendit.
A keď dobili onen hrad, zotrvali tam tri dni a čakajúc na príchod Borsu-a, syna Bumgerovho, ktorého im s veľkým vojskom, poslal na pomoc knieža Arpád. Keď k nim na štvrtý deň, prišiel Bors-a so silnými oddielmi, báli sa ich všetci obyvatelia onej krajiny a žiaden (z nich) sa neodvážil pozdvihnúť ruku proti nim. Vtedy títo štyria páni na začiatku po vzájomnej rade na základe prosby im verných obyvateľov ustanovili, aby tretina vojska (spolu) s obyvateľmi išla do Zoulounského ( zvolenského ) lesa a aby tam na hraniciach krajiny vybudovali pevné opevnenia, tak z kameňov, ako aj z dreva, aby Česi alebo Poliaci nemohli raz vpadnúť za účelom krádeží a lúpeží do ich kráľovstva. Potom tam bol na základe spoločnej rady, z tohto dôvodu poslaný Borsu-a, syn Buger-a, so svojimi bojovníkmi. A keď jazdili popri brehu Gron-a, dal sa pred nimi na útek jeleň stúpajúc až na vrcholky hôr.
V čase Anonyma ( 11-13 stor.), na danom mieste, t.j. v súčastnej Bíni, už stálo rozsiahle zemné hradisko, dokladajú to mnohé novodobé výskumy našich archeológov, ktoré datujú vznik opevnenia už ku koncu 10 stor ( napr.Habovštiak, alebo Eva Camenzid a mnohí ďalší výskumníci ).
A zároveň je jasné, že už od čias donácie svätého Štefana, ktorý túto zem udelil Bíňovi, sa toto miesto volalo Bíňa.
Samotní maďarskí historici dodnes dokladajú, že na základe donačnej listiny z roku 1135, ešte kráľ svätý Štefan udelil 20 pluhov zeme županovi Hontovi, na pasenie zvierat a pastierom na hospodárenie v obci Csenke ( Čenkov ) na ľavom (hornom) brehu Dunaja. Hontov syn Bény dostal z donácie kráľa Štefana 10 pluhov, seno a stodolu pri rieke Garam, ktorá sa podľa obdarovaného volala Bény ( a práve po ňom je obec pomenovaná ). Kráľ Štefan dal aj Marót a Palatnyu lordovi Lampertovi, ktorý tiež patril do tohto rodu. Csenke a Bény sa nachádzali v Ostrihomskej župe, Marót a Palatnya v Honte.
Čiže, ak chcel svojich Hetumogerov opisovať v „gestách“ ako hrdinských dobyvateľov, pri honfoglaláši, musel ich nechať aj toto zemné hradisko dobíjať a následne po dobití v ňom tri dni zotrvať, aby mohli tiahnuť ďalej na Nitru.
Preto aj, ako píše : Keď k nim na štvrtý deň, prišiel Bors-a so silnými oddielmi, báli sa ich všetci obyvatelia onej krajiny a žiaden (z nich) sa neodvážil pozdvihnúť ruku proti nim.
Čiže podľa Anonyma sa Zuard i Cadusa synovia Hulec-oví, a Huba v hrade Uarod, nachádzali v cudzej krajine a jej obyvatelia, ktorých zemné hradisko dobili neboli Hetumogermi, ale teda jasne Slovenmi. Ak teda Hetumogeri dobili cudzie hradisko v cudzej krajine, s cudzím obyvateľstvom, logicky, sa aj to cudzie hradisko muselo nazývať inak, ako v Hetumogerskom jazyku. Ak teda sám Anonym napísal že si rozložili tábor na poli vedľa akéhosi zemného hradiska, ktoré sa nazýva Uarod alebo Warod, nemohol, ho jeho pôvodným menom nazvať v Hetumogerčine ako Vár. Či už sa tak aj naozaj to zemné hradisko pôvodne volalo, alebo si jeho meno len vymyslel a prebral od niekade inakade, tak to je už teraz jedno.
Isté ale je, že ten význam slova Uarod či Warod, bol ešte pred-Hetumogerský a preto ho Anonym uviedol v tomto tvare a nie ako všetky ostatné, ktoré vo svojej kronike použil už s Hetumogerským významom vár ako napr. / Hunguar – Hungvár, Buduuar – Budavár, Saruuar – Sárvár pri Samoši, Saruuar – Sárvár pri Morave /.
A pri týchto hetumogerských slovách už Anonym aj zdôrazňuje napr. u slova Buduuar – Budavár
….terram Pannonie uenit et fugatis Romanis regnum obtinuit et regalem sibi locum constituit iuxta Danubium surer calidas aquas et omnia antiqua opera, que ibi inuenit, renouari precepit et in circuitu muro fortissimo edificauit, que per linguam Hungaricam dicitur nunc Buduuar et a Teothonicis Ecilburgu uocatur….
….. toto ( miesto ) sa v maďarskom jazyku, teraz nazýva Budavár a Nemci ho (v nemeckom jazyku ) volajú Ecilburg….
alebo podobne
Zobolsu et Thosu pater Lelu cum medietate exercitus egressi sunt per crepidinem Thysci..e subiugando sibi gentes et uenerunt uersus fluuium Zomus ad illum locum, qui nunc dicitur Saruuar. Et in eodem loco infra paludes Thosu pater Lelu congregata multitudine populi fossatam magnam fecit et castrum munitissimum de terra construxit, quod primo castrum Thosu nominatum fuit, nunc uero Saruuar uocatur.
…..Sabolč a Taš, otec Léla, postupovali s polovicou vojska pri brehoch Tisy a podrobiac si ( tamojší ) ľud, prišli k miestu naproti rieke Samoš, ktoré sa dnes nazýva Sárvár. Na tomto mieste pri močariskách Taš, otec Léla, zhromaždil množstvo ľudí , ( dal ) urobiť veľkú priekopu a postaviť veľmi pevný zemný hrad, ktorý sa najprv nazýval Taš, teraz sa však volá Sárvár ( teda už v Hetumogerčine blatný hrad ).
Takže Hetumogeri slovo vár, prebrali v karpatskej kotline od tu žijúcich ľudí ( čo boli de facto Maravania ), ktorí mali vo svojom už slovanskom dialekte pozostatky perzských slov, medzi ktoré patrilo aj pôvodne avestské slovo vāra a stredo-perské war.
Takto isto „vykalkovali“, t.j. prebrali napr. aj slovo župan ( dnes už išpán ), či kard, čo znamenalo meč, čo sú tiež slová perzského pôvodu.
Tu je ešte veľmi zaujímavé podotknúť ( vzhľadom k len nedávnou mnou podrobne opisovanej Anonymovej ceste z Novohradu do Nitry ), že neprebrali od týchto ľudí ( Maravanov ) slovo nôž-dýka, čo je v ranej perzštine čākū, v stredo perzštine ckwc čakuč, a v avestčine cakuš a tu je aj etymologický základ nami práve diskutovanej slovenskej obce Čaka, cez ktorú prechádzala Anonymova cesta do Nitry z Váradu cez les Tursoc, / čiže pôvodný názov obce Čaka musel kedysi byť Turanská Čaka, z toho za lesom Tur-soc, Vincent MÚCSKA a Maximilián HELL udávajú zhodne Tur-soc, ako Tur-čok /.
Dobrý večer p.Hrnko
A ešte jedna poznámka tentoraz pre Vás.
Pôvod mena Matúša ČÁKA Trenčianskeho, je rovnako v tomto etymologickom základe a teda znamená niečo ako dýka, resp. čakan.
A preto celý rod uhorských Čákiovcov, nemá z Hetumogermi nič spoločné, lebo ich meno má ešte preduhorský, maravsko-perzský pôvod a svojho času ich predok, keď začali Hetumogeri v karp. kotline preberať hegemóniu od Maravanov, tak aj tento, ako mnohí iní Maravania si len oholili lebky na spôsob Hetumogerov a pridali sa k nim, ako nám to zanechal a píše jeden z franských kronikárov a tak sa postupne z Čákov stali Csáky.
Môžte, takto v novom roku, pozdraviť aj Vášho odvekého politického „priateľa“ p. Pála Csákyho, ktorý úplnou náhodou, ešte aj pochádza zo Šiah, čo je jedno z úplne že, echt. maravských miest, odkiaľ pochádzal aj p. prof.Mar-sina. Ale o tom niekedy inokedy, neskôr….
Dobrý deň p.Hrnko
Maďari majú svoje výrazy pre : nôž, čo je v maď. kés a pochádza z
proto uralského *kečɜ, väčšinou s nasledovníkmi z *e, len s khantyjským pôvodným *i alebo *ä. Rekonštruovaným na *käci (= *käče v transkripcii ).vrátane príbuzných ugrických :
proto mansijského : *kä̆škǟj
– severo mansijského касай (kasaj)
– východo mansijského: ка̄си (kāsi)
proto khantyjského : *käci = *käče
– východo khantyjského : кӧҷәӽ (köč̣əḥ)
– severo khantyjského : кэши (keši)
proto – marijského: *kü̆ćə
aj pre dýku čo je v maď. tőr a pochádza z proto-ugrofínskeho *terä vrátane nasledovníkov
proto-permického : *dɔr
proto-mordvického : *torə
erzyanského : торо (toro)
proto-finskeho : *terä
Dobrý deň p.Hrnko
Takže staroperzský ( aj stredoperzský i avestský ) výraz čākū pre nôž, neprebrali ani Maďari ani Sloveni, ale zostal zakonzervovaný v názve dnešnej slovenskej obce Čaka, kde sa v 9.stor. nachádzalo sídlisko maravských Slovenov, na miestach prastarej kuľtúry ( cca 1250 – 1000 pred Kr. teda v mladšej dobe bronzovej ), ktorá aj svoj názov dostala práve odtiaľto ako čakanská alebo čačianská kuľtura, pretože tu bolo aj jej centrum ( Čaka, Lužany, Kolta, Dedinka ), a tento názov obce je „nemím“ dôkazom perzského pôvodu predkov jednej veľmi malej časti ( heterogamných klanov Maravanov ) maravských Slovenov žijúcich na tomto sídlisku v 9.storočí, z ktorého pochádza aj samotné meno súčastnej obce.
Dobrý deň p.Hrnko
zase oprava
písal som
obce je „nemím“ dôkazom
malo byť
obce je „nemým“ dôkazom
Dobrý deň p.Hrnko
A ešte jednu drobnú poznámku k Anonymovmu názvu lesa ( drymonymu ) Tursoc.
Keďže ako vidieť z predchádzajúceho popisu Anonymovej trasy z Novohradu do Nitry, musel túto poznať fyzicky na základe osobne absolvovanej cesty koňmo, tak potom prechádzal aj cez vtedajšie sídlisko-obec Čaka, jeho doby ( 11-13 stor.).
V tej dobe ešte mohol byť miestnym ľuďom známy etymologický význam obce ( ojkonymum ) Čaka, ako pôvod perzského slova nôž, dýka a keďže tadiaľto prechádzal, tak sa ho dozvedel priamo od domácich a vo svojej kronike pomenoval a zapísal les ( drymonymum ) Tursoc podľa toho, ako si to pamätal, ale už s použitím hetumogerského slova, v maďarčine tőr – dýka, čiže v latinčine zapísal Tur pre význam dýky a soc, už dopísal a použil len ako skomolenú príponu originálu čok, žiže Čaka, čím vznikol pomaďarčený názov lesa ( Tőrčok ), odvodený od pôvodného ojkonyma Čaka, teda úplne klasický kalk.
Dobrý deň p.Hrnko
Žiadna odozva, tak sa vrátim k tomu Anonymovmu miestnemu pomenovaniu Bíne ( Endonymum ) Uarod ( …quoddam castellum terreum quod nuncupatur Uarod… ) Warod ( …de castro, quod dicitur Warod… ).
Ako som už napísal v jednom z minulých príspevkov, slovo je iného, ako hetumogerského pôvodu, resp. ešte s, pred uhorským významom, konkrétne morfémou
perzského etymologického pôvodu ( stredo-perzské war – hrad, ohrada ), ale už so slovenskou koncovkou –od, teda základ slova s rovnakou koncovkou ako napr. staroslovanský го́родъ s koncovkou -одъ.
Ak by Anonym nechal Hetumogerov dobíjať zemné hradisko a chcel by toto miesto pomenovať, z jeho pohľadu exonymom ( teda uvažujme axiomaticky, čo nie je vôbec isté ani jasné, že bol maďarského pôvodu, na podklade toho, že vo svojej kronike opisuje hrdinské činy Hetumogerov a čo zároveň na podstate veci, nič nemení, keď by aj nebol maďarského pôvodu ), tak by použil hetumogerský výraz, Bényevár, prípadne Bényvár ( t.j. konkrétne jeho latinský prepis Benuuar ) pre miestny názov ( ojkonymum ), rovnako ako tie, ktoré zaznamenal v iných častiach svojej kroniky napr. Hunguar – Hungvár, Buduuar – Budavár, Saruuar – Sárvár pri Samoši, Saruuar – Sárvár pri Morave.
Navyše, ak by „niekto“ chcel aj naďalej tvrdiť že Anonymom použité miestne názvy Uarod a Warod sú exonýma z hetumogerskej lexiky, tak potom by tieto podliehali pravidlám maďarskej gramatiky, kde napr., latinský prepis slova Warod, by bol Várod ( prípadne Várad ) a teda toto slovo by pozostávalo z morfémy Vár a suffixu –od ( prípadne –ad ).
Gramatika maďarského jazyka, pozná tieto druhy prípon :
slovotvorné prípony, formujúce
– podstatné mená
– prídavné mená
– slovesá
– príslovky
– zdrobneniny
semelfaktívne ( tzv.Mozzanatos igeképzők)
reflexívne
príčinné prípony
frekventačné prípony
zložené prípony
prípony cudzích slov
prípony veľkých písmen
príslovkovo-tvorné menné prípony
privlastňovacie prípony
infinitívne prípony
Ale, aby som bol úplný, v maďarskom jazyku existuje aj iné členenie, či delenie konkrétne prípon
–od, na :
1. ( privlastňovaciu príponu ) tvoj ( v druhej osobe jednotného čísla, neformálne privlastňovacia )
kor (“vek”) + -od → korod (“tvoj vek”)
2. (osobnú príponu) Tvorí jednoznačný indikatív slovies v jednotnom čísle druhej osoby.
olvas (“čítať”) + -od → olvasod (“robíš čítanie niečoho”)
3. (zlomkovo-tvornú príponu ). Pridávaná ku kardinálnemu číslu, na vytvorenie zlomkov. Varianty s: -d, -ad, -ed, -öd.
hat (“šesť”) + -od → hatod (“šiesty”)
–ad, na :
1. ( privlastňovaciu príponu ) tvoj ( v druhej osobe jednotného čísla, neformálne privlastňovacia )
ház (“dom”) → a házad (“tvoj dom”)
2. ( zlomkovo-tvornú príponu ). Pridávaná ku kardinálnemu číslu, na vytvorenie zlomkov, stoviek → stotin.
száz (“sto”) → század (“stovky”)
3. ( sloveso-tvornú príponu) Pridáva sa ku kmeňu, na vytvorenie slovesa.
olvad (“roztopiť sa”)
szak (“časť”) + -ad → szakad (“častovať”)
Ak si ich fyzicky, po jednej, prejdete tak :
– prípona ( sufix ) v tvare –od, maďarčina pozná len u privlastňovacích, osobných, v druhej osobe jednotného čísla a u
zlomkovo-tvorných prípon
– prípona ( sufix ) –ad, existuje, u privlastňovacích prípon, v druhej osobe jednotného čísla, u zlomkovo-tvorných
prípon, u slovotvorné prípony, pre formovanie slovies a u sídelných prípon
Čo ale, v našom prípade nedáva nielen zmysel, ale ani možnosť, lebo to by znamenalo, že Anonym pomenovaním zemný hrad Várad ( …castellum terreum quod nuncupatur Uarod… ), potom myslel napr. v maďarčine Vár – ( v slov. Hrad ) + -ad / sloveso-tvorná prípona, kreujúca a formujúca sloveso Várad ( s významom v slovenčine hradiť ) / a takto sa dajú vylúčiť všetky druhy prípon, až na poslednú pod bodom :
4. ( sídelnú príponu ) Prípona v názvoch osád.
Sarkad, Tășnad, Cenad, Várad, Comad, Iklad, Arad
Kde je pod bodom 4.uvedená a uvažovaná tzv. sídelná prípona –ad, v názvoch osád, no buď bez uvedenia významu morfém, alebo bez uvedenia významu zložených slov po pridaní sufixov. Takže bod 4. Je nepreukázateľný !!!.
Dobrý cečer p.Hrnko
Súčastné ojkonýma s koncovkou -ad
Maďarsko
Baglad, Dad, Fadd, Fiad, Hunyad, Iklad, Kokad, Lad, Sarkad, Szorosad, Vasad
Rumunsko
Bârlad, Tușnad, Brad, Tășnad,
Dobrý večer p.Hrnko
A ešte ojkonýma s kmeňom Vár a koncovkou, alebo príponou -ad
Maďarsko
Szilvásvárad, Pécsvárad, Várad obec v župe Baranya
Rumunsko
Arad, Nagyvárad
Dobrý večer p.Hrnko
A teraz ojkonýma slovenského pôvodu s kmeňom градъ a koncovkou -адъ
Maďarsko
Nógrád, Csongrád, Visegrád