Winston Churchill kedysi povedal, že národy nemajú priateľov, ale záujmy. Ja dodávam, že tieto záujmy sa presadzujú za každého „počasia“ a v princípe v každom režime. Vlády aj režimy sa menia a záujmy zostávajú, len spôsob ich presadzovania je rôzny. Niekedy je to hrubá sila, inokedy jemná diplomacia a často aj jedno s druhým. Celé desaťročia po druhej svetovej vojne sme boli svedkami tvrdého zápasu medzi Moskvou a Washingtonom a mnohým sa nám zdalo, že to je zápas medzi demokraciou a totalitou. Totalitný režim v Sovietskom zväze i samotný „Sojuz“ odišli do minulosti a celý svet si vydýchol, že po páde východnej totality nastane obdobie všeobecného blaha a mierovej spolupráce. Dnešné vzťahy medzi Moskvou a Washingtonom však ukazujú, že celý ideologický zápas bol len pozlátkou, pod ktorou sa odohrával ťažký geopolitický zápas o mocenskú domináciu vo svete. Bez ohľadu na to, kto vládne v Moskve a akým spôsobom to robí, ak sa správa ako mocenský konkurent, je pre druhú stranu protivníkom, eo ipso všetko ostatné, je len koloritom.
Slovensko v minulosti bolo tiež stavané pred rôzne výzvy, na ktoré musela jeho politická reprezentácia odpovedať. Keby sme svoje dejiny študovali a vysvetľovali, a nesnažili sme sa nimi rekriminovať sami seba a bičovať sa za to, že sme si vôbec dovolili prežiť a existujeme, určite by sa nám aj v dnešnej situácii mnohé veci javili ináč a mnohé rozhodnutia by sme prijímali uváženejšie a s väčším odstupom. Napr. uvažovanie o tom, kam sa má Slovensko posunúť v svojich integračných ambíciách a najmä, čo je ochotné obetovať a akú cenu zaplatiť, by mohlo byť pre všetkých zrozumiteľnejšie. Lebo hovoriť, že za každú (teda akúkoľvek) cenu sa máme usilovať o niečo, sa mi zdá nerozumné. Najmä, keď pred takéto rozhodovanie už bola slovenská politická reprezentácia postavená a jej rozhodnutie malo fatálne dôsledky, z ktorými sa dodnes nedokázali úplne vyrovnať. Bez toho, že by som chcel robiť nejaké neadekvátne analógie alebo chcel prirovnať vtedajšie Nemecko k dnešnému, podobnosť procesov mi nedá, aby som neupozornil na úskalia úsilia, ktoré je charakterizované termínom „za každú cenu“.
Začiatkom štyridsiatych rokov minulého storočia sa na malom Slovensku, ale nielen tu, možno povedať, že v celej Európe, muselo zdať, že reči o tisícročnej nemeckej ríši nie sú prázdne frázy, ale tvrdá realita. V Mníchove roku 1938 západné mocnosti kapitulovali pred Hitlerom a vydali mu strednú Európu úplne bez boja, o necelý rok neskôr sa Moskva dohodla s Berlínom o tom, že čo im vydali Londýn s Parížom, do toho sa im miešať nebudú. Národy medzi Nemeckom a Sovietskym zväzom nemali toho príliš na výber: buď príjmu nemecký chomút dobrovoľne, alebo im ho nasadia nasilu. Aký výber urobila vtedajšia vláda na Slovensku, je všeobecne známe. To, či mala inú možnosť, je v tejto súvislosti irelevantné.
Po výraznom úspechu nemeckých zbraní, najmä na Západe, sa objavili aj prvé projekty, ako bude vyzerať povojnové usporiadanie „novej Európy“ po konečnom nemeckom víťazstve. Projekt „nemeckej novej Európy“ mal svoju politickú i hospodársku víziu. Tá hospodárska sa nazývala „veľkopriestorové hospodárstvo“ (Grossraumwirtschaft). Na tieto projekty nemohla nereagovať ani slovenská strana. Slovenská tlač sa hemžila článkami o mieste Slovenska v „novej Európe“ i vo „veľkopriestorovom hospodárstve“. Ono totiž to „veľkopriestorové hospodárstvo“ malo rozdeliť Európu na dve sféry – jadro a doplnkový priestor. Jadro malo tvoriť samotné Nemecko a úzky priestor okolo neho, kde by sa sústredili najdôležitejšie a najvýznamnejšie priemyselné kapacity kontinentu, a doplnkový priestor by tvoril perifériu, ktorá by pracovala na jadro. Kameňom úrazu Slovenska bol tlak ekonomickej sféry na politikov, aby sa za každú cenu usilovali dostať Slovensku do jadra. A slovenskí politici tu cenu platili formou prehlbovania kolaborácie s nacistickým režimom v Nemecku. Aká bola nakoniec cena, ktorú slovenskí politici a s nimi celé Slovensko zaplatili, je všeobecne tiež známa. Nie je to nič, na čo by sme mali byť pyšní, ale na druhej strane to neznamená, že by sme si z toho nemali brať poučenie.
Dnes je samozrejme iná doba. Nemecko i Slovensko sú demokratické štáty a vzájomné zbližovanie i vzhľadom na to, že nemecký trh je naším najväčším odberateľom priemyselných výrobkov, je potrebné. I snaha dostať sa do jadra novej dynamickej integrácie v rámci Európskej únie je legitímna. Táto otázka však nemôže byť postavená do roviny „za každú cenu“. Slovensko a jeho obyvatelia musia vedieť, aká bude cena, ktorú budú musieť zaplatiť, ak sa zapoja do užšej integrácie v rámci tzv. jadra. Nemôže sa stať, žeby sme platili cenu, ktorá by bola proti zmyslu našej existencie ako samostatného štátu a suverénneho národa. Nemôžeme akceptovať, aby bolo pri takejto integrácii narušené to, čo je zakotvené v preambule Ústavy, žeby sme sa museli vzdať práva rozhodovať o tom, koho na svoje územie pustíme a koho nie a najmä, hľadanie nových priateľov, by nám nemalo odcudzovať našich starých priateľov.
Zareagujem k Bombičkovi: rod, ktorý vládol na „VM“ (Mojmírovci) bol zrejme ten rod, ktorý dobil a ktorý držal prístavy na Dunaji – Devín a Bratislavu, a nie podružný a malý prístavík na rieke Morave, akých na rieke Dyje a rieke Morave celá rada (od Pohanskej k Olomoucu – prístav v Pohanskej bol pritom určite dôležitejší, ako ten na Valoch). Vyhlasovanie Valov ako hlavné mesto VM je dnes už prejavom neprofesionality, a nie odbornosti.
Ale iné som chcel napísať:
Aktuálne poučné je čítať medzi riadkami komentárov k poslednej americkej kauze – vydanie sa manažéra kampane terajšieho amerického prezidenta Donalda Trumpa – Paula Manafort do rúk FBI. Je mu dávané za vinu porušenie amerických zákonov tým, že v rozpore s platným zákonom sa nenahlásil ako cudzí agent. Tento zákon platí od cca 1936 roku – prijali ho vtedy ako reakciu na hitlerovské Nemecko a nemeckú piatu kolónu v USA – nemeckých agentov donútili sa zviditeľniť. Podobný zákon dnes platí ešte v Rusku a Izraeli.
Každý kto dostáva peniaze zo zahraničia (cez nadácie a pod) sa v USA musí sa zaevidovať a všade uvádzať, že je platený zo zahraničia. Pán Manafort pracoval pre ruského miliardára Olega Deripasku (resp. ten ho platil) a pán Manfort to mal zahlásiť a všade uvádzať, keďže bol činný v politike, aby sa každý vedel zorientovať, že môže prípadne presadzovať aj iné = zahraničné záujmy (v tomto prípade záujmy Deripasku).
U nás v politike je ale takýchto agentov celá rada, dokonca boli aj v najvyšších funkciách a platili ich a aj stále platia zahraničné subjekty . Aj dnes viacerí (v zmysle amerických zákonov agenti) sedia dokonca v parlamente a všetko je OK. Hovoria za voličov, alebo presadzujú záujmy zahraničia??? Ako to máme my voliči vedieť ? Za poslanca dostávajú 3.000 Eur, nedostávajú zo zahraničia ale viac? Majú účty v zahraničí? Mali by sme to vedieť. Myslím, že aspoň v bezpečnostnom výbore a v rade RTVS by mali sa evidovať, že prijímali/prijímajú peniaze od zahraničného subjektu a sú teda v zmysle tohto pojmy agenti. Za to označenie sa netreba hanbiť. Treba sa poučiť v USA a prebrať od nich zákony, ktoré politiku sprehľadňujú. Problém Manaforta nie je to, že pracoval pre Deripasku, ale to, že to nenahlásil a pred voličmi Trumpa ako manažér kampane Trumpa to zatajil, čo bolo neslušné. Manafort sa bude musieť teraz zmieriť s príslušným trestom.
Pán Jozef,
ale samozrejme. Máte pravdu. Nebolo to odo mňa objektívne (aj) voči tým prvým 4 menovaným v tom výpočte (Marsina, Kučera, Hrnko, Homza). Takže beriem späť a 1 – 0 pre Vás. Mne vadí tá ustráchanosť, lebo centrum VM na Slovensku je politický(!) problém, nie historický – presne tak, ako bol politický, nie historický problém Pribinov kostol: Pribinove slávnosti v 1933, márne hľadanie kostola v 1945 – 1989 a nakoniec jeho lokalizovanie na nitrianskom hradnom vrchu po roku 1993. Ale, isteže, v iných oblastiach sa to hýbe pozitívnym smerom – nie som ani ja slepý. Vravel som, že som sa porozhliadal:
N. Malinovská, Kráľovstvo Slovanov Svätopluka ako prameň konc. Sklavínií (ruština)
ht tp://slavica-petropolitana.spbu.ru/files/2017-1/02-Malinovska.pdf
Svätopluk, čítanie kľúčových diel slovenskej literatúry, Parnas, RTVS
h ttp://devin.rtvs.sk/clanky/literatura/144995/jan-holly-svatopluk
Rozhovor č. 3 a hlavne č. 4 diskusia prof. Homza vs doc. Múcska
A táto recenzia tiež naznačuje, kam naši historici smerujú (pri Blatensku):
ht tps://www.recensio.net/rezensionen/zeitschriften/cesky-casopis-historicky/2016/4/ReviewMonograph969092278/@@generate-pdf-recension?language=de?language=de
Niektoré veci, čo sa v tých odkazoch naznačujú sú teda „sila“, povedal by som. A odstrániť medzery (tieto by už mali fungovať na rozdiel od tých predošlých).
Yoss, ono to mohla byť jedna z tých provokácií, o ktorých tú písal p. Pomocník. Alebo začiatok tých provokácií – ale či je toto ten správny spôsob ako im kontrovať…
Milanko, ďalší spôsob by bol dostať tie MVO pod kontrolu, tým, že ich naviažete na štátny „cecík“, teda na štátne granty, na štátne financovanie. Ale či je to to, čo sa tu teraz na Slovensku deje, neviem…
Dobrý večer p.Tučko Bombička
Ešte jedna poznámka a už naozaj stačí, lebo ma začína „svrbeť“ jazyk.
Priznám sa že v intenciách, či je centrum VM na Slovensku politickým(!) problémom, alebo historickým som nikdy, ani len nezauvažoval, lebo ja od ( súčastného ) politického rozmeru v našej histórii spravidla abstrahujem, jednoducho moje úvahy idealizujem výlučne a len v historickej rovine a vylučujem v nich súčastný ( znovu zdôrazňujem súčastný, teda nie dobový historický ) politický vplyv.
Pán Jozef,
poznámka na záver aj odo mňa: že sa Mikulčice niekoľkokrát uchádzali o zápis do UNESCO a nevyšlo im to kvôli „nedostatečně prokázanému velkomoravskému kontextu“ ako sa vyjadril ktorýsi ťažký brnenský „expert“, to nie je pre Vás novinka. Za toho Boha si však neviem spomenúť, kde som čítal info, že za organizáciou „Evropské kulturní stezky Cyrila a Metoděje“ vo Velehrade stojí ten istý človek, ktorý v minulosti zorganizoval akúsi „jízdu králú“ na Morave, či čo to bolo – no a tú vraj na zápis do UNESCO pretlačili. Ak je tá informácia pravdivá, tąk viete vodkaď vítr fouká…
A Mikulčice? Tam to o vede nikdy nebolo a ani nikdy nebude…
ktovie, preco Danko zacal na inu notu, neberu ho na Zapade ani Doma vazne? skusa stastie na Vychode?
Andrej Danko tu vyvolal veľký rozruch našich „atlantických“ médií svojimi vyhláseniami o nevyhnutnosti ekonomickej a humanitárnej kooperácie s Ruskom. Vyslovil sa za viac ruštiny na školách, spomenul všeslovanskú vzájomnosť, a poplakal si nad súčasným neutešeným stavom vzťahov utrúsiac, že sme premárnili veľa príležitostí a zanedbali veľa vecí, pretože sme chceli byť iní.
kvoliva uplnej hluposti odstupila danska ministerka obrany. ktovie, ci to pan kolega Kropacek zaregistroval, ci sa aj zacervenal, ked po Stropnickom padla aj jeho dalsia transatlanticka velicina?
Holandská ministerka obrany odstúpila z funkcie
Jeanine Hennisová odstúpila z postu ministerky obrany kvôli úmrtiu dvoch holandských vojakov v Mali.
Holandská ministerka obrany Jeanine Hennisová oznámila svoj odchod z funkcie v súvislosti s vlaňajším tragickým úmrtím dvoch holandských príslušníkov mierovej misie OSN v Mali (MINUSMA). Informoval o tom dnes spravodajský server DutchNews.nl.
Ministerka sa rozhodla rezignovať v utorok po búrlivej štvorhodinovej diskusii v parlamente, ktorá sa zaoberala príčinou úmrtia dvoch Holanďanov počas vojenského cvičenia na severovýchode Mali. Pri tragickom incidente z júla 2016, keď nečakane vybuchol granát, bol zranený ešte ďalší holandský vojak.
hopla: danska, neboli holandska, beztak je to jedno
pre uplnost, boli aj dalsie pripady, v suvislosti s utokom na Rusko asi dosadzuju tvrdsie kadre, ktovie, ci nam nechaju toho nasho ked nenakupi F16?
1. Britský minister obrany Michael Fallon odstúpil z funkcie po obvineniach z nevhodného správania v minulosti. Fallon v liste premiérke Therese Mayovej uviedol, že jeho správanie v minulosti nespĺňalo prísne kritériá očakávané od britských ozbrojených síl, ktoré vo svojej funkcii reprezentuje, preto sa po úvahe o svojej pozícii rozhodol pre rezignáciu.
2. Zo svojej funkcie odstúpila japonská ministerka obrany Tomomi Inadaová, ktorá bola obviňovaná zo zatajovania informácií o japonských jednotkách dislokovaných v rámci mierovej misie OSN v Južnom Sudáne.
ht tp://hlavne.sk/wp-content/uploads/2017/07/tomomi-660×330.jpg
3. Francúzska ministerka obrany Sylvie Goulardová, ktorá stála na čele rezortu len niečo vyše mesiaca, dnes odstúpila z funkcie. Odôvodnila to otvorením vyšetrovania voči jej strane MoDem (Demokratické hnutie) vo veci údajného fiktívneho zamestnávania asistentov europoslancov.
ht tp://data.info.sk/photo/article/2017/06/131148/o_php4dFGu2.jpg
za vseobecneho nezaujmy nasich korporatnych medii sa pracuje na reforme dublinskeho protokolu. prijimanie migrantov bude POVINNE. nie je vylucene, ze budeme musiet stavat aj mesity a satelitne mestecka………….
http://www.europarl.europa.eu/pdfs/news/expert/background/20171019BKG86403/20171019BKG86403_en.pdf
Drang nach Osten 2,
dalsie presuny vojenskej techniky, presne ako za Hitlera. nic neskoncilo, ale pokracuje. v Norimberku sice bola odsudena nemecka priemyselna a filancna oligarchia, ale ti dalsi, ktori sa podielali na vzniku 2.sv. vojny, odsudeni neboli, najma nie americke a britske korporacie, ktore Hitlera vyzbrojovali a financovali…..
Cez územie Slovenska sa bude presúvať vojenská technika
Bratislava 3. novembra 2017
Celkovo pôjde o 33 cestných presunov zahraničných vojsk. Ministerstvo obrany (MO) SR upozorňuje na ďalšie presuny vojenskej techniky spojeneckých armád cez Slovensko. Naplánované sú od 6. novembra do 12. novembra.
ht tp://www.hlavnespravy.sk/cez-uzemie-slovenska-sa-bude-presuvat-vojenska-technika-2/1194926
Dost bolo NATO, jednoznacne!
Copak na to asi poví zdejší milovník „sibiřského indiána“ Šojgua?
spravy.pravda.sk/svet/clanok/448870-dielo-sialenca-s-vylizanym-mozgom-komentoval-zeman-clanok-na-ruskom-webe/
P.S.: Josíčku, zase jste zmatený jak lesní včela, nejen co se týče ministryň obran zemí NATO. Stropnický nepadl (je stále ve funkci ministra obrany), ale právě naopak jako místopředseda ANO vyhrál volby (a nejsem z toho zrovna nadšen). Co víc uvažuje se o něm jako o možném budoucím ministru zahraničí a vzhledem k (decentně řečeno) problematické minulosti Andreje B. je dokonce zmiňován jako potencionální předseda vlády (který by byl pro ostatní parlamentní strany více přijatelný). Tedy Stropnický i jeho stranický šéf Babiš pravděpodobně povýší, ovšem nikoli ve vojenských hodnostech. Leda že by je povýšili na Slovensku. 🙂